Ak by ste mali napísať televízny seriál vytvorený tak, aby Američanov nadchol pre „futbal“, príbeh Wrexhamu by sa od takejto predlohy veľmi nelíšil.

Zabudnutý klub z okraja sveta, outsider, ktorý sa pokúša postaviť veľkým chlapcom; spolumajiteľ Rob McElhenney, rodák z Filadelfie, prirovnal tento príbeh k najslávnejšiemu synovi mesta, Rockymu.

Klub zdolal Apolla Creeda v podobe postupu z National League. Clubber Lang predstavoval prekonanú League Two a postup z League One bol Ivan Drago.

No podobne ako piaty diel Rockyho, ktorý bol všeobecne kritizovaný okrem iného za to, že mu chýbal akýkoľvek poriadny dej, aj Wrexham zisťuje, že ďalšej fáze jeho príbehu chýba uspokojivé rozuzlenie.

Rozprávková verzia príbehu waleského klubu hovorí, že zaznamenal tri postupy po sebe a stal sa prvým klubom v histórii anglických líg, ktorému sa to podarilo. Cynickejší, respektíve realistickejší pohľad však znie, že rozpočet Wrexhamu výrazne prevyšoval väčšinu jeho súperov.

Vysnívaným scenárom by bolo prekonať poslednú prekážku a dostať sa do Premier League, jedinej ligy, o ktorej väčšina Američanov vôbec počula. Futbal sa však len málokedy riadi tým, ako by ste chceli, aby sa vaša rozprávka skončila.

Championship mala byť vždy skutočnou skúškou Wrexhamu. Ak si McElhenney a Ryan Reynolds vedeli kúpiť úspech v nižších súťažiach, tu už narážali na kluby s omnoho hlbšími vreckami, väčšou tradíciou v súťaži a oveľa väčšími skúsenosťami s tým, ako vybojovať postup. Desať majiteľov klubov Championship má odhadovaný majetok vyšší ako 1 miliarda dolárov; McElhenney a Reynolds sa pohybujú okolo 500 miliónov dolárov.

Napriek tomu, aj keď neprišiel štvrtý postup za sebou, prvá sezóna po návrate do druhej ligy dopadla prekvapivo úspešne. Wrexham skončil siedmy, čo by podľa nového modelu stačilo na play-off. Zároveň skončil pred ďalším nováčikom Birminghamom, ktorému sa pred sezónou verilo oveľa viac.

Teraz však prišla náročná druhá sezóna. V piatok večer, keďže sa nehral futbal Premier League, sledovalo Wrexham pri jeho demolácii 0:6 od West Hamu mimoriadne početné publikum a zápas poslúžil ako tvrdá pripomienka toho, kde sa klub nachádza v hierarchii.

Pred údajne najväčšou návštevou, pred akou Wrexham kedy hral, si West Ham postupne vychutnal dezorganizovaný tím, ktorý na túto úroveň zjavne nestačil.

Keby tri góly strelil Jarrod Bowen, hráč, ktorý si celkom jasne zaslúži byť v Premier League, dalo by sa to ešte vysvetliť zábleskami geniality kvalitnejšieho futbalistu. Lenže všetkých šesť gólov West Hamu strelilo šesť rôznych hráčov.

Wrexham inkasoval po štandardných situáciách, po centroch, po rýchlych kombináciách v pokutovom území, po protiútoku aj po dlhej lopte za obranu.

West Ham tento rok zdolá veľa tímov, no spôsob tejto prehry naznačuje, že podobnú radosť môžu mať aj Southampton, s ktorým Wrexham nastúpi najbližšie. Rovnako aj Middlesbrough.

Wrexham má zatiaľ v tejto sezóne po siedmich zápasoch jedno víťazstvo a v tabuľke je na 19. mieste. Ak je cieľom dostať sa do Premier League, na základe všetkých dostupných dôkazov sa len ťažko dá tvrdiť, že Wrexham patrí medzi osem najlepších tímov súťaže.

Hľadanie príčin sa už začalo a prsty smerujú na manažéra. Počas pôsobivého vzostupu Wrexhamu stál pri kormidle jediný muž, Phil Parkinson. V anglickom ligovom futbale je štvrtým najdlhšie slúžiacim aktívnym manažérom, keďže v klube pôsobí viac než päť rokov. O jeho úspechu nemožno pochybovať, no nedosiahol už hranice svojich možností? Keby bol voľný, siahol by po ňom niektorý klub z hornej polovice Championship?

Parkinson si oprávnene vyslúži kritiku za to, že na pôde London Stadium nedokázal zareagovať. Nastavil mužstvo v rozostavení 5-4-1 s nádejou, že West Ham zasiahne z protiútokov, lenže West Ham mal dosť kvality na to, aby si cez takýto blok prihrávkami našiel cestu. Štyri striedania urobil až v 67. minúte, no v tom čase už bolo prakticky rozhodnuté.

Wrexham sa tak ocitol v situácii, keď má trénera, ktorý je hrdinom jeho minulosti, no možno nie je vhodný pre jeho budúcnosť.

Mnohí iní majitelia by boli voči svojmu manažérovi nekompromisní, ale nazvite to lojalitou, oddanosťou alebo pomýleným romantizmom, vedenie Wrexhamu si želá, aby Parkinson zostal.

Manažérovi nepomohol ani nevýrazný nábor posíl počas niekoľkých posledných prestupových období. Najväčšou letnou investíciou bol brankár Sunderlandu Antony Patterson. V piatkovom večernom zápase zaznamenal len tri zákroky a celkovo chytí menej než 60 % striel, ktorým čelí.

Vo všeobecnosti je v kádri, ktorý má najvyšší priemerný vek v celej lige, len málo hráčov skutočnej kvality. Po siedmich zápasoch nemá žiadny hráč viac ako dve gólové účasti. Wrexhamu chýbajú pre zranenie Max Cleworth a Ben Sheaf, ale prepad výkonnosti by aj tak nemal byť až taký výrazný.

Čo teda ďalej? Odvolať manažéra? Zmieriť sa s tým, že postup je minimálne v tejto sezóne nepravdepodobný? Prežiť do januára a potom opäť výrazne investovať?

Jednoznačná odpoveď neexistuje, no čoraz zreteľnejšie sa ukazuje, že hollywoodsky príbeh Wrexhamu narazil na sklenený strop reality.